Neexistujúci diplomatický tlak
Na začiatku bol obrázok na Instagrame. Tvár Volodymyra Zelenského, logo verejnoprávneho portálu a veta, ktorá mala všetko vysvetľovať v jednej línii: „Ukrajina schválila návrh mierovej dohody: Zelenskyj žiada tvrdší diplomatický tlak na Rusko.“ Nadpis pôsobil, akoby reprodukoval priame slová ukrajinského prezidenta. V tejto podobe sa stal spúšťačom reakcie, ktorá sama o sebe je malou analýzou stavu európskej diplomacie.
Autor reakcie ju hneď v storíčku označil ako „REAKCIA NA ZÁKLADE TITULKU“ a napísal toto:
„Aký diplomatický tlak? Však EÚ nevykonáva viditeľnú / médiami prezentovanú diplomaciu v prospech mieru a zmierenie UA s RU, či diplomaciu, ktorá by obnovila spoluprácu EÚ s RU a zmiernila tak všemožné napätia, priniesla stabilitu a menej hrozieb všeobecne. O akom tlaku to hovoríš? Ja rozumiem, že chceš pre svoju krajinu to najlepšie, ale aký diplomatický tlak? V tejto fáze? … Ach jaj …“
Na to nadviazal druhým blokom, tentoraz už všeobecnejším komentárom k politike:
„#KOMUNIKÁCIA .. najmä, ak tam je strach. Ignorácia a prilievanie benzínu do ohňa nie je šťastné riešenie. EÚ najskôr potrebuje modernú úctivú geopolitiku a diplomaciu na úrovni, no minulosť jej aktuálnemu vedeniu s ohľadom na konanie minulé sa bude ťažko obhajovať. Preto treba začať nanovo, ale skutočne tomu novému konaniu aj veriť, nie ho hrať. Najlepšia je úprimná komunikácia, kde sa nemusia obe strany obávať podrazu – pre mier a ľudí na 1. mieste. Jo?“
ANALYTICKÉ JADRO REAKCIE: KDE NIE JE DIPLOMACIA, NEMÔŽE BYŤ „TVRDŠÍ TLAK“
Jadro tejto reakcie je veľmi konkrétne: ak v Európskej únii neexistuje viditeľná, aktívna diplomacia smerujúca k zmiereniu s Ruskom, ak sú formálne politické vzťahy zdecimované masovým vyhosťovaním diplomatov a prerušením bežných kanálov, potom výraz „tvrdší diplomatický tlak“ nedáva zmysel – nie je totiž na čo nadväzovať. Bez existujúcej diplomacie nemožno hovoriť o jej „pritvrdení“, iba o jednostrannom diktovaní podmienok, ktoré druhá strana neuznáva. Reakcia zároveň pripomína, že v rámci Európskej únie dnes prakticky len dve krajiny udržiavajú viditeľné bilaterálne kanály s Moskvou – Maďarsko a Slovensko. Budapešť a Bratislava sa po začiatku invázie stali jedinými hlavnými mestami EÚ, ktoré nielenže nezatvorili dvere pre kontakt, ale svojím konaním ho aktívne udržiavajú. Viktor Orbán bol prvým európskym lídrom, ktorý sa po vypuknutí vojny stretol s Vladimirom Putinom, a tieto stretnutia následne opakoval. Slovensko pod vedením súčasnej vlády zaujalo rovnako otvorenú pozíciu: dvakrát sa osobne stretlo s ruskou stranou, dôsledne odmieta zabavenie ruských aktív ako nebezpečný precedens a opakovane vyzýva na obnovu priameho dialógu, pričom otvorene pomenúva širšie geopolitické príčiny konfliktu vrátane tých, ktoré Moskva dlhodobo artikuluje a ktoré sú v západnom diskurze prevažne ignorované.
NÁVRAT K ZDROJU: ČO HOVORÍ ČLÁNOK, Z KTORÉHO TITULOK VYRÁSTOL
Aby sa dalo posúdiť, či bol titulok oprávnený a či bola reakcia primeraná realite, treba sa vrátiť o krok späť k samotnému článku, z ktorého titulok vyrástol. V článku sa nepíše nič o „tvrdšom diplomatickom tlaku“. Text referuje o tom, že novembrový návrh mierovej dohody, ktorý vznikol v rámci americko-ukrajinských rokovaní v Ženeve a na Floride, bol na ukrajinskej strane prijatý ako pracovný základ ďalšieho vyjednávania. Zelenskyj v tejto súvislosti uviedol, že Ukrajina pristupuje k diplomacii „nanajvýš vážne“, že pôvodný návrh – 28-bodový plán silne reflektujúci ruské požiadavky – bol po kritike z Kyjeva a Európy prepracovaný na kratší rámec, a že ak má diplomacia fungovať, „rovnakú úroveň záväzku“ je potrebné dosiahnuť aj na ruskej strane.
Reuters+2ABC News+2
ZELENSKÉHO FORMULA O „ZMYSLUPLNOM ZAPOJENÍ“ KOALÍCIE OCHOTNÝCH
Kľúčová veta, ktorú následne prebrali viaceré médiá, znie v preklade takto: „Naši diplomati aktívne pracujú so všetkými partnermi tak, aby európske krajiny a ďalší účastníci koalície ochotných boli zmysluplne zapojení do formovania riešení.“
X (formerly Twitter)+3trtworld.com+3Межа. Новини України.+3
Zelenskyj tak opisuje snahu vtiahnuť Európu a koalíciu ochotných do procesu, ktorý sa doteraz odohrával najmä na osi Washington–Moskva a v prvom kole Európu prakticky obišiel. O žiadnom „tvrdšom diplomatickom tlaku“ voči Rusku nehovorí, hovorí o tom, že Rusko treba priviesť k rovnakej úrovni vážnosti pri rokovaniach a že to je možné „len spolu s partnermi“.
Reuters+1
KDE VZNIKOL ROZPOR: MEDZI KOMPLEXNOU VETOU A MARKETINGOVÝM TITULKOM
Z tohto obsahu je zjavné, kde vznikol rozpor. Titulok si z komplexnej vety „musíme prinútiť Rusko brať diplomaciu vážne“ a z pasáže o „aktívnej práci diplomatov s partnermi“ vyrobil marketingovo údernú formuláciu „žiada tvrdší diplomatický tlak na Rusko“. Ide o redakčnú parafrázu, nie o citát. V momente, keď je táto parafráza vizuálne zasadená k portrétu Zelenského a označená logom „Správy“, bežný čitateľ nemá dôvod predpokladať, že ide o výklad, nie o presné slová. Reaguje teda na konštrukt, nie na originál.
ŠIRŠIE POZADIE: AMERICKÝ MIEROVÝ PLÁN A JEHO VÝCHODISKÁ
Skutočný význam Zelenského slov sa dá pochopiť len v širšom kontexte mierových manévrov posledných týždňov. V pozadí stojí americký návrh – pôvodne 28-bodový plán, ktorý Reuters a ďalšie médiá opísali ako text silno naklonený Moskve: rátal s odovzdaním rozsiahlych častí ukrajinského územia Rusku, s obmedzením ukrajinskej armády a s trvalým vylúčením Ukrajiny z NATO. Dokument podľa únikov vznikal s výrazným inputom ruských návrhov a bez účasti európskych partnerov.
Reuters+2ABC News+2
EURÓPSKA REAKCIA A FORMOVANIE KOALÍCIE OCHOTNÝCH
Táto prvá verzia vyvolala ostrú reakciu v Kyjeve aj v európskych hlavných mestách. Európske vlády dali najavo, že takto nastavený plán považujú za neprijateľný a neudržateľný, a začali pripravovať vlastné korekcie. Paralelne sa formovala koalícia ochotných – európsko-transatlantický formát vedený Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ktorého cieľom je vytvoriť budúce bezpečnostné záruky pre Ukrajinu: politické garancie, plánovanú multinárodnú stabilizačnú silu na území Ukrajiny po prípadnom prímerí a pripravenosť zvýšiť vojenskú i ekonomickú podporu, ak mierové rokovania zlyhajú.
Wikipedia+2House of Commons Library+2
PREPISOVANIE PLÁNU: ŽENEVA, FLORIDA A AMERICKO-UKRAJINSKÉ ROKOVANIA
Spojené štáty medzitým pôvodný dokument prepracovali. Najproblematickejšie body boli odstránené alebo zásadne zmenené, výsledkom je kratší návrh, o ktorom v Ženeve a Floride rokovali ukrajinskí vyjednávači na čele s bezpečnostným poradcom Rustemom Umerovom s americkým tímom vrátane ministra zahraničia Marca Rubia, osobitného emisára Steva Witkoffa a Jareda Kushnera.
Anadolu Ajansı+2ABC News+2
ZELENSKÉHO VYHLÁSENIE AKO ODRAZ TÝCHTO ROKOVANÍ
Práve na tieto rokovania nadväzuje Zelenského vyhlásenie. Hovorí, že tzv. ženevský dokument bol „spresnený“ po diskusiách na Floride, že Ukrajina k nemu pristupuje so snahou dosiahnuť skutočný a udržateľný mier a že partneri – najmä európske štáty a koalícia ochotných – musia byť reálne zapojení do formovania výsledných rozhodnutí. Tým vlastne priznáva, že bez finančnej a vojenskej váhy Spojených štátov sa dohoda uzavrieť nedá, ale zároveň jasne odmieta scenár, v ktorom by Washington a Moskva napísali podmienky za chrbtom Kyjeva a Európy.
Reuters+2Межа. Новини України.+2
MOSKVA: WITKOFF, KUSHNER A PUTINOVA REAKCIA
Súčasne prebieha iná dramatická scéna: Witkoff a Kushner cestujú do Moskvy, aby revidovaný návrh predstavili Putinovi. Rokovanie, ktoré trvá viac než štyri hodiny, končí bez dohody, Kremeľ označuje podstatné časti návrhu za neprijateľné a Putin pritom verejne obviňuje európske štáty, že americké mierové snahy sabotujú a tlačia k tvrdším podmienkam. Zaznievajú aj výhražné slová, že ak Európa chce vojnu, Rusko je „pripravené“ a konflikt by pre kontinent dopadol katastrofálne.
The Guardian+2Reuters+2
RUBIO A SUMMIT NATO: SIGNÁL O PRIORITÁCH USA
V podobnom čase unikajú informácie, že americký minister zahraničia Marco Rubio pravdepodobne vynechá summit ministrov zahraničia NATO v Bruseli, čo je pri tak dôležitom stretnutí veľmi nezvyčajný krok. Namiesto neho má ísť jeho zástupca Christopher Landau. Dôvod je priamo spájaný s tým, že prioritou sú rokovania o mierovom pláne a kontakty s Ruskom a Ukrajinou.
Connecticut Post+3Reuters+3AL24 News+3
AMERICKÁ DOMINANCIA V NATO A EURÓPSKY POCIT VYNECHANIA
Pre európskych spojencov je to nepríjemný signál. Spojené štáty sú síce „len“ jedným z členov, ale finančne dominujú: podľa údajov NATO dnes USA zabezpečujú takmer dve tretiny celkových obranných výdavkov členských štátov, čo znamená, že rozhodujúca časť vojenskej kapacity aliancie stojí na americkom rozpočte a priemysle.
GOV.UK+2Reuters+2
Zároveň, len tak mimochodom, takmer dve tretiny zbraní dovezených do Európy pochádzajú z USA.
Financial Times
V praxi to znamená, že Washington má v bezpečnostnej architektúre Európy dominantné slovo, aj keď formálne funguje princíp rovnosti členských štátov.
NÁVRAT K REAKCII: PREČO JE „TVRDŠÍ TLAK“ ZAVÁDZAJÚCI POJEM
Tu sa dá vrátiť k pôvodnej reakcii na Instagramovom príbehu. Autor správne cíti, že hovoriť o „tvrdšom diplomatickom tlaku“ v situácii, keď väčšina členských krajín EÚ prerušila bežnú diplomatickú komunikáciu s Ruskom, je zavádzajúce. V rokoch po invázii došlo k masívnemu vyhosťovaniu ruských diplomatov z európskych metropol, zastavili sa summitové kanály EÚ-Rusko, lídri prestali lietať do Moskvy. Výnimkou sú práve Budapešť a Bratislava, ktoré si časť bilaterálnych liniek udržiavajú aj napriek kritike v rámci Únie.
TASS+3Wikipedia+3The Guardian+3
Z pohľadu tejto reality pôsobí titulková formulácia, akoby existovala nejaká robustná európska diplomacia, ktorú stačí „pritvrdiť“. V skutočnosti vidno skôr opak: Američania s Rusmi rokujú bilaterálne, Európa sa snaží naskočiť cez vlastné iniciatívy a samotná diplomatická sieť medzi EÚ a Moskvou je historicky zúžená.
PARADOX „VYNÚTENEJ DIPLOMACIE“
Reakcia zároveň intuitívne naráža na ďalší paradox: diplomaciu nemožno „vynútiť tlakom“ v zmysle nátlaku bez dialógu. Tlak – či už sankčný, vojenský alebo politický – môže vytvárať motiváciu rokovať, ale obsahom diplomacie je vždy schopnosť hovoriť, počúvať a robiť kompromisy, nie len definovať jednostranné podmienky. Ak jedna strana jednoducho vyhlási, čo považuje za „spravodlivé riešenie“, a druhú stranu k tomu tlačí bez otvorených rokovaní a bez toho, aby sama bola pripravená čokoľvek zásadné upraviť, nejde o diplomaciu, ale o diktát. A práve na toto autor reakcie naráža, keď upozorňuje, že „EÚ najskôr potrebuje modernú úctivú geopolitiku a diplomaciu na úrovni“ a nie len pokračovanie starej logiky, v ktorej sa rozhodnutia prijímajú mimo dialógu s Moskvou a výsledkom je len ďalšie prilievanie benzínu do ohňa.
ZÁVEREČNÝ OBRAZ: KTO BUDE SEDIEŤ PRI STOLE
Z faktov vyplýva, že v súčasnej fáze procesu sa dialóg odohráva najmä medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou, pričom európske vlády sa snažia vrátiť do hry práve cez koalíciu ochotných a korekcie mierového plánu. Zelenského slová „naši diplomati pracujú s partnermi, aby európske krajiny a koalícia ochotných boli zmysluplne zapojení“ treba čítať tak, že Ukrajina nechce byť pri konečnom urovnaní izolovaná medzi Trumpom a Putinom. Chce, aby pri stole sedeli aj vlády, ktoré ponesú dôsledky mierovej dohody – finančné, bezpečnostné aj politické – a aby práve tieto vlády garantovali, že dohoda bude reálne udržateľná.
GOV.UK+3Reuters+3Reuters+3
Z toho všetkého vyplýva jednoduchý záver. Titulok STVR, podľa ktorého „Zelenskyj žiada tvrdší diplomatický tlak na Rusko“, neodráža presne obsah jeho vyjadrenia ani reálnu situáciu európskej diplomacie. Zelenskyj hovorí o vážnom prístupe k diplomacii, o potrebe prinútiť Rusko zobrať rokovania seriózne a o tom, že európske štáty a koalícia ochotných musia byť zmysluplne zapojení do tvorby riešení. Skutočná dráma sa neodohráva v rovine abstraktného „pritvrdenia tlaku“, ale v otázke, kto bude sediť pri stole, keď sa bude rozhodovať o hraniciach, bezpečnostných zárukách a budúcom usporiadaní Európy. Reakcia na Instagramovom príbehu presne vystihla napätie medzi slovom „diplomacia“ v titulku a realitou, v ktorej Európa sama diplomaciu s Ruskom takmer prestala robiť a hlavný dialóg sa presunul do bilaterálnych kanálov Spojené štáty – Rusko. Práve v tomto napätí sa dnes rodí mierový plán: medzi marketingovým jazykom titulkov, obavami európskych vlád, americkou dominanciou v NATO a snahou Ukrajiny nezostať len objektom cudzej dohody.
Ak sa pýtate, kde je druhá story, správne - je ňou tento článok. Ďakujem za pozornosť, verím že sa vám obsah tvorba a zhrnutie páčilo.
Slovenská Informačná Agentúra - Peace-based evolutionary solutions. #ovunquetusia