CSAM REGULATION – PRÁVNY ROZBOR EÚ, BEZPEČNOSTNÉ DÔSLEDKY A FUNKČNÁ ALTERNATÍVA K MASOVÉMU SLEDOVANIU

(Doplnková analýza nadväzujúca na publikovaný dokument z 14. augusta 2025)

ČASŤ II – PRÁVO EÚ A CHARTE ZÁKLADNÝCH PRÁV: PREČO CSAM NARIADENIE PORUŠUJE SAMOTNÚ PODSTATU SÚKROMIA A DÁTOVEJ OCHRANY

Analýza podľa ICCPR, UDHR a stanovísk OSN vytvára pevný základ: plošné, neadresné skenovanie súkromných komunikácií je svojvoľným zásahom, ktorý nespĺňa testy zákonnosti, nevyhnutnosti a proporcionality.

V európskom právnom prostredí však existuje ešte silnejší a priamo záväzný rámec, ktorý potvrdzuje, že návrh CSAM regulácie v podobe presadzovanej Ylvou Johansson je v rozpore s ústavným poriadkom EÚ.

1. Charta základných práv EÚ: články 7 a 8

Európske právo garantuje dvojitú ochranu:

Článok 7 – Právo na súkromný a rodinný život, obydlie a komunikáciu
„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“

Článok 8 – Ochrana osobných údajov
Osobné údaje sa musia spracúvať zákonne, spravodlivo, na konkrétny účel, a pod dohľadom nezávislého orgánu.

Tieto práva sa vzťahujú na obsah správ, metadáta aj komunikáciu v šifrovaných platformách.

2. Judikatúra Súdneho dvora EÚ: absolútny zákaz generálneho sledovania

Súdny dvor Európskej únie v sérii kľúčových rozhodnutí (Digital Rights Ireland, Tele2/Watson, La Quadrature du Net) opakovane potvrdil:

• všeobecné a nerozlišujúce sledovanie populácie je neprimerané,

• štát nesmie vytvoriť režim, ktorý z každého občana robí subjekt preventívnej kontroly,

• a to ani v mene boja proti závažnej kriminalite.

Presne takto vyzerá povinné skenovanie:

• systematické preverovanie obsahu správ,

• bez konkrétneho podozrenia,

• u celého obyvateľstva,

• nepretržite.

Skutočnosť, že účelom má byť boj proti CSAM, nemení nič na tom, že v demokratickej spoločnosti legitímny cieľ nemôže ospravedlniť prostriedok, ktorý odstráni samotnú podstatu práva na neverejnú komunikáciu.

3. Prečo „rizikový“ model a „detekčné príkazy“ neodstraňujú problém

Európska komisia tvrdí, že návrh je „cielený“ a „rizikovo orientovaný“. V praktickej realite však výsledkom je, že:

• najpoužívanejšie aplikácie (WhatsApp, Instagram, Facebook, TikTok, Snapchat, Telegram, Signal, Viber, Discord…)

• budú automaticky považované za vysokorizikové, lebo ich používajú deti aj dospelí.

Výsledkom je takmer univerzálne skenovanie celej populácie.

Ak sa nariadi client-side skenovanie, znamená to:

• štát núti prevádzkovateľov oslabiť alebo obísť šifrovanie,

• čím zasahuje do samotnej podstaty práva na dôvernú komunikáciu,

• čo je podľa Charty aj podľa OSN neprípustné.

4. Miesto chirurgického zásahu – kobercový nálet

Zaviesť masové skenovanie kvôli malému počtu páchateľov je právne i logicky analogické:

ako vykonať kobercový nálet na celé územie, pretože v jednom bunkri sa nachádza teroristická bunka.

Právny rámec EÚ nedovoľuje prístup, ktorý dopadá:

• na všetkých rovnako,

• bez rozdielu a bez podozrenia,

• len „pre istotu“.

Toto je presne typ všeobecného preventívneho monitoringu, ktorý Súdny dvor EÚ výslovne zakazuje.

ČASŤ III – OPERAČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ NEREALISTIČNOSŤ: PREČO AUTOMATICKÁ DETEKCIA NEFUNGUJE ANI V PRAXI

1. Zásah, ktorý vytvorí viac šumu ako signálov

Masové skenovanie obsahu správ nevyhnutne vytvorí:

• milióny falošných pozitív,

• enormný objem incidentov,

• zahltenie už dnes poddimenzovaných policajných jednotiek.

Podľa dát z existujúcich platforiem platí, že aj minimálna chybovosť:

• 0,1 %

• pri miliardách správ denne
  = stovky tisíc potenciálnych hlásení denne len v rámci EÚ.

Takýto objem je kapacitne neriešiteľný.
Reálne obete, ktoré potrebujú okamžitú pomoc, sa stratia v mori bezcenných signálov.

2. Presun rozhodovania na algoritmy a neškolených moderátorov

Kto v praxi rozhodne, či ide o:

• nevinnú komunikáciu medzi partnermi,

• erotickú komunikáciu medzi dospelými,

• manipulatívny grooming,

• alebo skutočné CSAM?

V reálnej prevádzke to nie sú policajti ani experti, ale:

• AI modely,

• externí moderátori na opačnom konci sveta,

• často bez znalosti kontextu, jazyka či kultúry.

Takýto model predstavuje skutočnú deformáciu spravodlivosti.

3. Trojan pre ďalšie typy monitoringu

Ak infraštruktúra raz umožní:

• skenovať text, obrázky, videá,

• analyzovať konverzácie na strane klienta,

• obchádzať šifrovanie…

…bude extrémne jednoduché rozšíriť ju aj na:

• „extremizmus“,

• „dezinformácie“,

• „nenávistný obsah“,

• „ohrozenie národnej bezpečnosti“.

Historická skúsenosť ukazuje, že každý masový dohľad má tendenciu sa rozširovať.
A neodmietnuteľným zámienok je vždy dostatok – „deti“ sú najčastejšia.

ČASŤ IV – ALTERNATÍVNY MODEL: CIELENÉ A ÚČINNÉ RIEŠENIE BEZ MASOVÉHO SLEDOVANIA

Predložený alternatívny model predstavuje presné, realistické a právne bezchybné riešenie. Ide o politickú a bezpečnostnú alternatívu, ktorá rešpektuje práva a zároveň chráni deti.

1. Spúšťačom zásahu je obeť, nie štát

Namiesto sledovania všetkých správ „pre istotu“ má byť základom:

Alarm aktivuje používateľ (dieťa, adolescent, dospelá obeť), nie plošný skener.

To vyžaduje:

• viditeľné a jednoduché tlačidlo SOS / Need Help / Nahlásiť,

• umiestnené priamo v každej relevantnej platforme,

• jedným klikom umožniť:

  • zablokovať útočníka,

  • označiť konverzáciu,

  • spojiť sa s reálnou ľudskou pomocou.

Ide o zásadný psychologický rozdiel:
nie algoritmus hodnotí správanie používateľa, ale používateľ rozhoduje, kedy hľadá pomoc.
Posilňuje to autonómiu obete a znižuje mieru hanby.

2. Cielená analýza konkrétneho prípadu, nie celej populácie

Po nahlásení incidentu platforma analyzuje:

• konkrétny účet,

• konkrétny chat,

• konkrétny prípad,

nie miliardy nesúvisiacich správ.

Výsledkom je:

• vyššia presnosť,

• menší zásah do súkromia,

• efektívnejšie využitie policajných kapacít.

3. Preventívna digitálna gramotnosť

Skutočná ochrana detí sa opiera o:

• vzdelávanie o groomingu a sextortione,

• návody na bezpečné správanie,

• posilnenie sebavedomia pri nahlasovaní.

Prevencia je účinnejšia ako masový dohľad.

4. Reálne posilnenie špecializovaných jednotiek, nie ich zahltenie

Bezpečnostná prax v Európe ukazuje:

• jednotky na potláčanie CSAM sú chronicky poddimenzované,

• plošné skenovanie ich zahlti obrovským objemom,

• cielené nahlasovanie ich naopak odľahčí.

ZÁVER: PREČO CSAM NARIADENIE NESMIE BYŤ PRIJATÉ V SÚČASNEJ PODOBE

Z medzinárodného aj európskeho práva vyplýva jednoznačný záver:

• Plošné skenovanie je nezlučiteľné s právom na súkromie (ICCPR art. 17, UDHR art. 12, Charta art. 7).

• Podkopáva šifrovanie – jadro bezpečnej komunikácie.

• Nie je nevyhnutné ani primerané.

• Vytvára precedens pre permanentný dohľad celej populácie.

• Operačne zlyhá – zahltením kapacít a presunom rozhodovania na AI.

• A čo je zásadné: neochráni deti, ktorých realita je omnoho komplexnejšia.

Existuje lepší model:

• cielený,

• obeti-centrovaný,

• právne čistý,

• efektívny,

• bez zničenia dôvernosti komunikácie.

CSAM Regulation v navrhovanej podobe nie je riešenie.
Predstavuje trojského koňa masového sledovania.
Európska únia potrebuje inteligentnú, nie totalizačnú ochranu detí.